Ťažba rúd na Slovensku so špeciálnym zreteľom na územie pozdĺž trasy exkurzie (regióny Gemer a Spiš): minulosť a súčasnosť, čo, kde, akým spôsobom, objem ťažby, dopad na životné prostredie.

    Oblasť Slovenska vďaka jej nerastnému bohatstvu mala predpoklady pre rozvoj baníctva, hutníctva a iných príbuzných vedných disciplín. Už od pradávna bola oblasť Slovenska príťažlivá pre rôzne kmene kvôli jej nerastným surovinám.

Baníctvo, hutníctvo a železiarstvo v Spišsko-gemerskom rudohorí malo bohatú históriu. Jeho počiatky sa ukrývajú v hlbokej minulosti, pravdepodobne do obdobia 4-5.stor..p.n.l.p,očom svedčia viaceré archeologické nálezy. Rozvoj ťažby železných rúd a železiarstva nastal v dobe keltskej/350 r p.n.l / a na počiatku nášho letopočtu v dobe rímskej /1-4 stor.n.l / a slovanskej /5-11 stor.n.l. /.

Prvá písomná zmienka o ťažbe železných rúd a ich spracovaní je od rímskeho historika P.C.Tacita, ktorý už v 11.stor.n.l. písal o Kotínoch, ktorí platili Sarmatom a Kvádom dane formou zbraní. Písomné materiály o ťažbe rúd v Spišsko-gemerskom rudohorí sú staré viac ako 700 rokov.

V priebehu týchto storočí baníctvo zažívalo rozkvet i úpadok. Okrem iných príčin, vplyv na to mal i záujem o ťažbu rozličných rúd. Raz to boli rudy železné, inokedy meďnaté. Spišsko-gemerské rudohorie je z hľadiska výskytu rúd a ich priemyselného využívania najdôležitejším útvarom Slovenska. Náleziská kvalitných rúd, blízkosť lesov vhodných na pálenie dreveného uhlia a bohaté vodné toky s dostatkom pracovných síl na tomto území podnietili vznik baníctva, hutníctva a železiarstva.

to oblasť, zvlášť Gemerská stolica bola v minulosti nazývaná železiarskou stolicou Uhorska. Niektoré ložiská/napr. Smolník/,boli v určitej epoche hlavným európskym producentom medenej rudy.

                                                                                                       Banictvo v rudohori : Kravec Jozef    Spišský region

Spišská Nová Ves- Starobylé slobodné mesto. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 pod názvom Villa Nova. Územie bolo obývané už v období neolitu a v dobe veľkomoravskej. Veľké nerastné bohatstvo mesta v južnej časti jeho chotára, kde sa ťažili, zhutňovali a skujňovali železné rudy, meď, olovo, zinok, nikel, kobalt, ortuť a sprievodné drahé kovy Au a Ag, z nerúd baryt a sádrovec, mali hlavný vplyv na jeho hospodársky rast a zaradenie medzi slobodné banské mestá.

V 50. rokoch bolo zistené a ťažené urán-molybdenitové zrudnenie, ktorého ťažba trvala až do útlmu v roku 1989. Ťažba anhydritu a sadrovca stále trvá.

Územie Gemera sa rozprestiera na juhu západného cípu východného Slovenska, leží na území okresov Rožňava a Revúca.

Rožnava- Je charakterizované ako banícke mesto s bohatou tradíciou ťažby a spracovania železnej rudy, zlata, striebra, antimónu, ortuti a medi.

Revúca-Železiarska výroba a ťažba železných rúd sa dokladuje v okolí Revúcej od 14. storočia. Podľa písomnej zmienky z roku 1557 tu bolo v prevádzke päť slovenských pecí a sedem hámrov. Koncom 16. storočia sa Revúca stáva najväčším výrobcom železa v Muránskej doline.

                                                                                                          Slovenská Banská Cesta 2007

Pri Gemerskej Polome už vyťažili prvé tony mastenca. „Ide o jedno z najvýznamnejších ložísk na svete. Táto surovina, ktorá sa na ďalšie spracovanie z drvivej väčšiny bude z Gemera vyvážať do zahraničia, je veľmi kvalitná. Vyznačuje sa vysokým stupňom belosti i čistoty,“ dodal Greňa. Mastenec z Gemera využijú pri výrobe plastov, farieb, v gumárenskom priemysle i v kozmetike.

                                                                                                                          Autor: Nový Čas, kz

Skončila sa éra historickej dejinnej priemyselnej činnosti hospodártva Slovenska, takmer tisícročnej doby baníctva a nezvratne sa ponára do dejín minulosti ukrytých v podzemných útrobách zeme devastáciou a rozkrádaním toho, čo ostalo viditeľné na povrchu. Útlm baníctva spôsobil nenahraditeľné škody umu, technickej tvorivosti a vyspelosti ľudí. V podzemí banských diel zostalo oi. množstvo techniky dnes už vzácne, ako ťažné stroje, čerpadlá, raziace plošiny, vrátky ai. /Slovinky, Smolník, Rožňava, Rudňany/. Čo zostalo na povrchu skončilo v zberných surovinách a nie v múzeách a banských expozíciach ako súčasť histórie baníckej minulosti. Je potrebné sa kriticky vysloviť na adresu múzeí a príslušných zbierkových pracovníkov. Múzea totiž nemajú záujem ani o evidované technické pamiatky /viď hámor v Medzeve, vysoké pece voVlachove, Nižnej Slanej, Červeňanoch... /. Negatívnu činnosť vykonáva aj firma vykonávajúca likvidáciu pozostatkov baníctva po príslušnom odsúhlasení príslušným úradom. Z finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel, by mnohé torzá ban. činosti mohli byť zrekonštruované a pripravené slúžiť pre tzv. Slovenskú banskú cestu a Železnú cestu. Zvýšiť úsilie by mali aj starostovia obcí a miest /Rožňava-štôlne Sadlovsky, Štefan, Máriabaňa, Drnava-štôlne Dionýz, Antal vč, spoj. cesty ban. železnice s torzami viaduktu, Zlatá Idka-ban. diela Svajczer a Breuner, Sirk-vys. pec Červeňany, Hornosirkovská stôlňa, / a ďalší samozrejme s účinnou pomocou ban. odborníkov, využitím pracovníkov VPP. Výraznú podporu by mali zohrávať aj regionálne rozvojové agentúry, ale žiaľ....Pripravovanej Slov. banskej ceste a zvlášť Železnej, by prospelo zlúčenie do jedného monolitu. Tvorbe tzv. geomentánnej turistiky by prospela predchádzajúca príprava nehnuteľných baníckych objektov a, infotabule o baníckej činností v danej oblasti ako aj banské trasy/chodníky. Deje sa tak v Ban. Štiavnici, Pukanci, Pezinku, Kremnici, Španej Doline, Opálových baniach Dubnik... Vzor je potrebné si zobrať z Českej republiky, Rakúska. Nemecka, kde je množstvo baníckych skanzénov, tzv. náučných steziek, múzei ako aj menších regionálnych baníckych expozícií.

                                                                                                      Banictvo v rudohori : Kravec Jozef

Dopad na životné prostredie:

Ťažba a úprava nerastných surovín, môže mať negatívne vedľajšie vplyvy na životné prostredie. Pri ťažbe a spracovaní prírodných surovín (uhlie, ropa, rudy) vzniká značné množstvo tuhých, kvapalných aj plynných odpadov. Produkcia týchto odpadov sa viaže na miesto ťažby, resp. výroby. Mnohé z týchto negatívnych javov možno minimalizovať alebo celkom odstrániť použitím vhodných technológií a pracovných postupov.

Intenzita a spôsob ovplyvnenia životného prostredia pri ťažbe závisia na:

druhu dobývanej suroviny

spôsobu dobývania a jeho intenzite

množstve a koncentrácii ťažobných zariadení na určitom územnom celku

geologických podmienkach uloženia ložiska

geomorfológii postihnutého územia                                    text:   Mgr. Zuzana Szocsová

Spišská Nová Ves a okolie :

Lokalita RUDŇANY v spišsko-gemerskom Rudohorí: Kontaminácia pôd Hg je sústredená medzi obcami Rudňany a Oľša. V bližšej oblasti zdroja ( ŽB Rudňany) sa nachádzajú najvyššie podiely Hg v pôdach. Nepriaznivou okolnosťou v pôdach kontaminovaných ťažkými kovmi je aj tá skutočnosť, že majú nízke pH.

                                                      Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 73.

V lokalite Novoveska huta pri Spišskej Novej Vsi sa tažil uran , ktorý sa triedil a posielal do Č iech  po odddeleni uranu z rudy zostava viac nez 99 percent  nepotrebný radioaktivny odpad v podobe hald a odkalist .                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                     Referát : Simona Angušová -referát.docx (2058498)